Ruka v ruke s rastom motorizácie obyvateľov rástla potreba zaparkovať. Nedostatok parkovacích možností doľahol najskôr na Staré Mesto. Jeho samospráva začala ako prvá hľadať spôsob, ako problém riešiť. V roku 1994 vzniklo samostatné oddelenie úradu, ktorého náplňou bolo zaviesť reguláciu do uličného parkovania. Ostatné mestské časti i hlavné mesto začali tento problém riešiť oveľa neskôr. V roku 1998 hlavné mesto založilo spoločnosť Mestský parkovací systém, ktorej hlavnou činnosťou sa dlhodobo stal najmä prenájom mestských pozemkov iným prevádzkovateľom platených parkovísk.
Chýba predstava, čo je Verejný záujem v parkovacej politike
Verejnosť, ale čo je horšie aj volení zástupcovia mestského i miestnych zastupiteľstiev vnímajú parkovanie ako príležitosť zarobiť na tomto probléme. Tento pohľad vychádza z nepochopenia, čo je verejný záujem. Všeobecne sa tvrdí, že samosprávy NEMAJÚ povinnosť starať sa o parkovanie pre svojich obyvateľov a preto nemajú žiadnu povinnosť zabezpečiť parkovanie komukoľvek.
Nežiaduci trend – parkovanie ako zárobková činnosť
Vďaka tomu, že nedokázali pomenovať čo je verejným záujmom samosprávy mesta v parkovaní, stalo sa nežiaducim trendom, že mesto i mestské časti začali využívať parkovanie ako zárobkovú činnosť, čím sa stalo dodatočným zdrojom príjmov. Toto prirodzene vyvoláva nespokojnosť obyvateľov, prichádza ku konfliktom medzi vodičmi a v konečnom dôsledku nikto systematicky nerieši problémy s parkovaním v meste.
Úspešne riešiť tento problém je možné až po definovaní verejného záujmu. Preto budem presadzovať princíp, že verejným záujmom bratislavskej samosprávy je zabezpečenie parkovania pre svojich obyvateľov.
( Pre rozsah problematiky budem publikovať svoj názor na riešenie po ucelených okruhoch na pokračovanie)